Iba fakty

Narazila som na jeden článok a odvtedy mi nedá pokoj. Chodila som s ním v hlave celý deň, vracala sa k nemu pri varení, pri čistení zubov, aj keď som už mala zhasnuté svetlo. Nakoniec som si povedala, že jediný spôsob, ako sa toho príbehu zbavím, je napísať o ňom.

Dvanásťročná Brenda skočila z druhého poschodia. Bosá, v tme, jedného novembrového večera roku 2008. Nie preto, že by nemala strach z pádu. Ale preto, že to bola jediná dvere von, ktoré sa dali otvoriť.

Utekala z útulku „Refugio de Amor“ (Útočisko lásky) v mexickom meste San Nicolás de los Garza. Meno klame. Vnútri sa dialo presné opak lásky. Keď som si o tom prečítala, dlho som pri tom nevedela len tak sedieť a listovať ďalej. Nie len kvôli tomu, čo sa tam dialo. Ale kvôli tomu, kto za tým stál.

Muž s dvoma tvárami

Volal sa Jorge Erdely Graham. Verejne bol uznávaným odborníkom na sekty: sedel v poradnej rade Medzinárodnej asociácie kultových štúdií (ICSA), roky pôsobil vo FECRIS, európskej organizácii bojujúcej proti sektám, prednášal na jej konferenciách a písal knihy o zneužívaní viery. Vďaka tejto reputácii dostával financie od štátnych úradov.

Súčasne však viedol vlastnú cirkev, prezývanú „Los Perfectos“ (Dokonalí), ktorá prevádzkovala sieť najmenej štyridsiatich sirotincov po celom Mexiku. Práve tam sa podľa svedectiev diali veci, z ktorých mi behal mráz po chrbte: sexuálne zneužívanie, nútená práca, obchodovanie s deťmi, nezákonné adopcie. Po razii v jednom z útulkov v roku 2009 zachránili 126 detí. Viac ako 25 ďalších zostáva nezvestných dodnes. A deti do jeho útulkov posielal samotný štátny systém starostlivosti, ako pomoc „rizikovým“ deťom. Rizikovým podľa koho? Podľa jeho vlastného posudku.

Keď som si to prvýkrát prečítala, musela som sa vrátiť o odsek vyššie a overiť si, či som to naozaj pochopila správne. Nepochopila som to zle.

Kto by strážil strážcu

Predstavte si mesto, kde ľuďom niekto stále pripomína, aby sa báli zlodejov. Mesto si najme strážcov, dá im kľúče od domov aj dôveru. Strážcovia večer čo večer varujú pred nebezpečenstvom vonku a potichu okrádajú práve tie domy, ktoré mali chrániť. Kto by podozrieval strážcu? Ľudia sú zvyknutí strážiť sa pred votrelcom, nie pred tým, kto ich má chrániť.

Presne takto fungoval aj Erdely. Kto by ho podozrieval zo založenia sekty, keď bol sám uznávaným bojovníkom proti sektám? Čím hlasnejšie niekto varuje pred nebezpečenstvom, tým menej ho z neho niekto podozrieva.

A práve toto ma znepokojuje najviac: keď škandál vyšiel najavo, organizácie FECRIS aj ICSA (tie, s ktorými roky spolupracoval) nevydali žiadne vyhlásenie ani vyšetrovanie. Jeho meno len potichu zmizlo z ich stránok. Žiadne ospravedlnenie, žiadne „mrzí nás, že sme si to nevšimli“. Len ticho, akoby sa nič nestalo.

Nie je to ojedinelý prípad

Rovnaký vzorec sa objavil aj v Európe. Jakub Jahl, český „bojovník proti sektám“, pôsobil v rokoch 2019 až 2022 v Tanzánii pod zámienkou humanitárnej misie, na ktorú v Európe vyzbieral milióny korún. Podľa výpovedí obetí sa dopúšťal sexuálneho násilia na maloletých, vrátane trinásťročnej siroty. A rovnako ako Erdely aj on roky verejne používal jazyk a rétoriku medzinárodných antikultových organizácií, aby si vybudoval krytie, pod ktorým ho nikto nepodozrieval.

Dvaja muži, dva kontinenty, rovnaký scenár: postaviť sa na stranu tých, čo vraj chránia deti pred zlom, je najspoľahlivejšie krytie na to, aby sa nikto nepýtal, čo robíte vy sami.

Čo si z toho odniesť

Titul, funkcia či hlasné vyhlásenia o boji za dobro nie sú dôkazom, že im človek naozaj slúži. Deti to nahlas nepovedia. Ukážu to správaním: stiahnu sa, sú neprirodzene poslušné, boja sa konkrétneho miesta či človeka. Tieto signály si všimne každý rodič, učiteľ či sused, ak len chce naozaj vidieť. A rovnako dôležité je nevypnúť pozornosť len preto, že niekto stojí na „správnej strane“, práve tam sa dá najľahšie schovať.

Erdely je dodnes na slobode. Brenda unikla. Veľa iných detí to šťastie nemalo. Odkedy som si tento článok prečítala, pristihujem sa, že sa na ľudí okolo seba (tých hlasných, tých, čo sa verejne stavajú na stranu dobra) pozerám o čosi pozornejšie. Nie s podozrievavosťou voči každému. Len s pripomienkou, že hlasné dobro niekedy potrebuje najviac ticha, aby sa dalo overiť. Preto je namieste opýtať sa aj toho, kto nám sľubuje ochranu – nielen toho, pred kým nás varuje.

Zdroj: Ako sekta obchodovala s deťmi, impakt.sk: https://www.impakt.sk/ako-sekta-obchodovala-s-detmi