Iba fakty

Existuje experiment ktorý psychológovia opakujú desaťročia, a výsledok ich stále prekvapuje.

Stanley Milgram v šesťdesiatych rokoch požiadal bežných ľudí, aby podávali elektrické šoky inej osobe. Väčšina odmietla. Ale keď vedľa nich stál človek v bielom plášti a povedal: „Pokračujte, je to potrebné pre výskum“ — väčšina poslúchla. Až do úrovní ktoré by reálne zabili.

Nikto ich nenútil. Nikto sa im nevyhrážal. Stačil biely plášť.

Psychológovia to volajú authority bias, čo je sklon automaticky dôverovať ľuďom ktorí vyzerajú alebo sú prezentovaní ako autority. Doktor. Expert. Poslanec. Profesor.

Nie preto že sme naivní. Ale preto že mozog hľadá skratky. A titul je skratka, ktorá hovorí: tento človek prešiel systémom, bol preverený, môžeš mu dôverovať.

Keď autorita slúži niekomu inému

Problém nastáva keď niekto túto skratku využije vedome.

Čítala som investigatívnu správu, ktorá opisuje prípad Tatiany Ždanokovej, lotyšskej europoslankyňe, ktorá roky reprezentovala proruské politické prostredie v Európskom parlamente.

Podľa správy The Insider z roku 2024 existujú materiály o jej údajnej spolupráci s ruskou rozviedkou. Európsky parlament po týchto zisteniach začal preverovanie. Lotyšská bezpečnostná služba otvorila trestné konanie.

Ale to čo ma zaujalo v správe je jeden konkrétny detail: Ždanokova podľa dostupných zdrojov aktívne pomáhala Alexandrovi Dvorkinovi, ruskému „sektoznalcovi“ a prezidentovi ruskej antikultovej siete RACIRS, dostať sa do priestorov Európskeho parlamentu.

Zamysli sa nad tým, čo sa tam dialo.

Človek s titulom europoslankyňa otvára dvere človeku s titulom profesor a expert na sekty. Obaja sedia v budove Európskeho parlamentu. Každý, kto to vidí si automaticky pomyslí: toto musí byť legitímne. Európsky parlament predsa nepozýva hocikoho.

Authority bias v akcii.

Reťaz dôvery

Psychológovia opisujú niečo, čo sa volá halo effect. Keď niekoho vnímame pozitívne v jednej oblasti, automaticky predpokladáme, že je dôveryhodný aj v iných oblastiach.

Europoslankyňa je dôveryhodná v politike. Ale halo effect ju robí dôveryhodnou aj keď pozýva experta na sekty. A expert na sekty je dôveryhodný v akademickom prostredí. Halo effect ho robí dôveryhodným aj keď označuje organizácie za nebezpečné.

Nikto nekontroluje obsah. Kontroluje sa titul.

A presne takto podľa správy fungovala sieť ktorá roky budovala svoju prítomnosť v európskych inštitúciách. Nie násilím. Nie vydieraním. Ale reťazou dôvery postavenou na tituloch, konferenciách a správnych miestach na správnych fotografiách.

Čo sa stane keď reťaz praskne

Zaujímavé je čo sa stalo potom.

Keď The Insider zverejnil materiály o Ždanokovej v roku 2024, Európsky parlament začal preverovanie. Lotyšská bezpečnostná služba otvorila trestné konanie.

Ale títuly zostali. Fotografie z konferencií zostali. Materiály ktoré Dvorkin prezentoval v európskych inštitúciách zostali.

Psychológovia opisujú jav, ktorý sa volá continued influence effect. Keď sa dozvieme, že informácia bola nepravdivá alebo zdroj nedôveryhodný, mozog ju nevymaže. Zostatok vplyvu zostáva. Obraz ktorý vznikol sa len ťažko prepisuje.

Preto nie je jedno kto kde sedí a koho pozýva. Preto nie je jedno kto komu otvára dvere.

Titul nie je záruka. Je to len skratka. A skratky sa dajú zneužiť.

Jedno cvičenie

Keď nabudúce uvidíš meno s titulom, expert na sekty, profesor, analytik… skús na sekundu odložiť titul bokom a zamyslieť sa nad tým čo ten človek tvrdí, či sú na to dôkazy alebo sa jedná iba o dobre znejúcu fantáziu.

Blog vznikol po prečítaní investigatívnej správy Jana Kowalského „Викриття російської мережі впливу“, publikovanej 5. 6. 2026 na Drukarnia.com.ua. Konkrétne fakty o Ždanokovej a Dvorkinovi vychádzajú z tohto zdroja a z citovaných médií.